Biologie. Chemie. Zeměpis Odborný časopis pro učitele a didaktiky přírodních věd

VÝZNAM UČITEĽA PRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV PRI FORMOVANÍ POZITÍVNYCH POSTOJOV ŽIAKOV K VEDE A TECHNIKE

Renata Bellová, Mária Balážová

Ročník 30 (2021), číslo 4 s. 21–37 vyšlo online 17. 2. 2022 slovenština

DOI https://doi.org/10.14712/25337556.2021.4.3

Stáhnout PDF (862 kB) Otevřít v prohlížeči
Náhled PDF

Abstrakt

Postoje žiakov k vede boli študované už desaťročia, vie sa, že sú ovplyvňované rôznymi faktormi, ale i tak sa dosiahol len malý pokrok, pokiaľ ide o rozvíjanie pozitívnych postojov k vede u žiakov. Vystupuje tu potreba a všeobecný záujem s cieľom presnejšie určiť, aké opatrenia možno prijať na zlepšenie postojov žiakov k vede a technike. Výskumu sa zúčastnili tri cieľové skupiny, učitelia základných a stredných škôl, ktorí vyučujú prírodovedné predmety, ich žiaci a budúci učitelia prírodných vied – súčasný študenti pripravujúci sa na profesiu učiteľa. V predloženom článku sme zisťovali predovšetkým postoje k vede a technike u všetkých cieľových skupín. Druhým cieľom štúdie bolo zistiť, ako vnímajú tieto cieľové skupiny priebeh vyučovacieho procesu prírodovedných predmetov. V treťom čiastkovom cieli sme sa snažili identifikovať kritické miesta vo vyučovaní a sledovali sme súvislosti kritických oblastí vo vyučovania s postojmi k vede a technike. Sledovali sme tiež aspekty, ktoré ovplyvňujú u učiteľov prípravu a plánovanie svojich hodín. Výsledky výskumu ukázali, že postoje žiakov k vede a technike sú medzi cieľovými skupinami najslabšie. Najkritickejšie miesto vo vyučovaní z pohľadu žiakov i učiteľov je praktická práca vo vede. Tá u učiteľov súvisí s dĺžkou praxe ako i s plánovaním vyučovacích hodín. Na základe identifikácie kritických oblastí vo vyučovaní sme sa snažili navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli elimináciou kritických miest pozitívne ovplyvniť postoje žiakov k vede.

Klíčová slova

postoje k vede · prírodovedné vzdelávanie · vyučovanie · učiteľ

Jak citovat

Bellová, R., & Balážová, M. (2021). VÝZNAM UČITEĽA PRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV PRI FORMOVANÍ POZITÍVNYCH POSTOJOV ŽIAKOV K VEDE A TECHNIKE. Biologie-Chemie-Zeměpis, 30(4), 21–37. https://doi.org/10.14712/25337556.2021.4.3

Literatura (37)

  1. Ajzen, I. & Fishbein, M. (1980). Understating attitudes and predicting social behavior. Englewood Cliffs, NJ: Prentice- Hall.Barmby, P., Kind, Per M., & Jones, K. (2008) Examining Changing Attitudes in Secondary School Science. International Journal of Science Education, 30(8), 1075-1093.
  2. Baroudi, S. & Helder, M. R. (2019). Behind the scenes: teachers’ perspectives on factors affecting the implementation of inquiry-based science instruction. Research in Science & Technological Education, 39(1), 68–89. https://doi.org/10.1080/02635143.2019.1651259
  3. Bellová, R., Melicherčíková, D., & Tomčík, P. (2018). Possible reasons for low scientific literacy of Slovak students in some natural science subjects. Research in Science & Technological Education, 36, 226–242. https://doi.org/10.1080/02635143.2017.1367656
  4. Capps, D.K., & Crawford, B.A. (2013). Inquiry-Based Instruction and Teaching About Nature of Science: Are They Happening? Journal of Science Teacher Education, 24, 497–526. https://doi.org/10.1007/s10972-012-9314-z
  5. Centrum vedecko-technických informácií SR. (2020). Štatistiky. Bratislava: MŠSR. Dostupné z:
  6. Cincera, J., Medek, M. Cincera, P., Lupac, M., &Tichá, I. (2017). What science is about – development of the scientific understanding of secondary school students. Research in Science & Technological Education, 35(2), 183-194. https://doi.org/10.1080/02635143.2017.1285760
  7. Černý, M. (2020). Univerzitní vzdělávání a jeho reakce na pandemii COVID-19. E-Pedagogium 20(3): 32-45. https://doi.org/10.5507/epd.2020.016
  8. Čipková, E., Karolčík, Š., & Scholzová, L. (2020). Are secondary school graduates prepared for the studies of natural sciences? – evaluation and analysis of the result of scientific literacy levels achieved by secondary school graduates. Research in Science & Technological Education, 38(2), 146-167. https://doi.org/10.1080/02635143.2019.1599846
  9. Concannon, J. P., Brown, P. L., Lederman, N. G., & Lederman, J. S. (2020). Investigating the development of secondary students’ views about scientific inquiry. International Journal of Science Education, 42(6), 906–933. https://doi.org/10.1080/09500693.2020.1742399
  10. Emanovský, P. (2019). On students’ attitudes towards small group teaching in n mathematics lessons. E-Pedagogium, 19(2), 44-58. https://doi.org/10.5507/epd.2019.014
  11. European Commisson. (2007). Science education NOW: A renewed pedagogy for the future of Europe. European Commission, Directorate-General for Research: Brussels.
  12. Fančovičová, J. & Kubiatko, M. (2015). Záujem žiakov nižšieho sekundárneho vzdelávania o biologické vedy. Scientia in educatione 6(1): 2–13. https://doi.org/10.14712/18047106.151
  13. Forbes, C.T., Neumann, K., & Schiepe-Tiska, A. (2020). Patterns of inquiry-based science instruction and student science achievement in PISA 2015. International Journal of Science Education, 42(5), 783-806. https://doi.org/10.1080/09500693.2020.1730017
  14. Freedman, M. P. (1997). Relationship among laboratory instruction, attitude toward science, and achievement in science knowledge. Journal of Research in Science Teaching, 34(4), 343–357. https://doi.org/10.1002/(SICI)1098-2736(199704)34:4<343::AID-TEA5>3.0.CO;2-R
  15. George, R. (2006). A Cross-domain Analysis of Change in Students’ Attitudes toward science and attitudes about the utility of science. International Journal of Science Education, 28(6), 571-589. https://doi.org/10.1080/09500690500338755
  16. German, P. J. (1988). Development of the attitude toward science in school assessment and its use to investigate the relationship between science achievement and attitude toward science in school. Journal of Research in Science Teaching, 25(8), 689–703. https://doi.org/10.1002/tea.3660250807
  17. Gott, R. & Duggan, S. (2007). A framework for practical work in science and scientific literacy through argumentation. Research in Science & Technological Education, 25(3), 271 – 291. https://doi.org/10.1080/02635140701535000
  18. Haladyna, T., Olsen, R., & Shaughnessy, J. (1982). Relations of student, teacher, and learning environment variables to attitudes toward science. Science Education, 66(5), 671–687. https://doi.org/10.1002/sce.3730660503
  19. Hauser, J. (2008). The national educational programme for secondary schools in the Slovak Republic. ISCED 3A – Upper secondary education. Bratislava, Slovakia: ŠPÚ.
  20. Hillman, S. J., Zeeman, S. I., Tiburg, Ch. E., & List, H. E. (2016). My Attitudes Toward Science (MATS): the development of a multidimensional instrument measuring students’ science. Learning Environments Research 19, 203 – 219. https://doi.org/10.1007/s10984-016-9205-x
  21. Kind, P. M., Jones, K., & Barmby, P. (2007). Developing attitudes towards science measures. International Journal of Science Education, 29(7), 871–893. https://doi.org/10.1080/09500690600909091
  22. Kruit, M. P., Oostdam, R. J., Berg, E., & Schuitema, J. A. (2018). Assessing students’ ability in performing scientific inquiry: instruments for measuring science skills in primary education. Research in Science & Technological Education, 36(4), 413-439. https://doi.org/10.1080/02635143.2017.1421530
  23. Leonard, W. H., Speziale, B. J., & Penick, J. E. (2001). Performance Assessment of a Standards-Based High School Biology Curriculum. The American Biology Teacher, 63(5), 310–316. https://doi.org/10.2307/4451117
  24. Lederman, N. G. (2007). Nature of science: Past, present and future. In S. K. Abell & N. G. Lederman (Eds.), Handbook of research on science education. Mahwah, NJ: Erlbaum.
  25. Morrell, P.D., & Lederman, N.G. (1998). Students’ attitudes toward school and classroom science: Are they independent phenomena? School Science and Mathematics, 98(2), 76–83. https://doi.org/10.1111/j.1949-8594.1998.tb17396.x
  26. OECD (2018). PISA 2018 Database. OECD. Dostupné z: https://www.oecd.org/pisa/data/2018database/
  27. Oscarsson, M., Jidesjö, A., Strömdahl, H., & Karlsson, K. G. (2009). Science in society or science in school: Swedish secondary school science teachers’ beliefs about science and science lessons in comparison with what their students want to learn. Nordic Studies in Science Education Nordina, 5(1), 18 -34. https://doi.org/10.5617/nordina.280
  28. Osborne, J., Simon, S., & Collins, S. (2003). Attitudes towards science: A review of the literature and its implication. International Journal of Science Education, 25(9), 1049–1079. https://doi.org/10.1080/0950069032000032199
  29. Papanastasiou, C. & Papanastasiou, E. C. (2004) Major Influences on Attitudes Toward Science. Educational Research and Evaluation, 10(3), 239–257. https://doi.org/10.1076/edre.10.3.239.30267
  30. Roehrig, G. H., & Luft, J. A. (2004). Constraints experienced by beginning secondary science teachers in implementing scientific inquiry lessons. International Journal of Science Education, 26(1), 3–24. https://doi.org/10.1080/0950069022000070261
  31. Rokos, L. & Lišková, J. (2019). Kvalita vrstevnické zpětné vazby při badatelské úloze z biologie člověka v hodinách přírodopisu. Pedagogická orientace, 29(1), 43-72. https://doi.org/10.5817/PedOr2019-1-43
  32. Sjøberg, S. (2015). PISA and global educational governance: A critique of the project, its uses and implications. Eurasia Journal of Mathematics, Science & Technology Education, 11(1), 111–127. https://doi.org/10.12973/eurasia.2015.1310a
  33. Shrigley, R.L. (1990). Attitude and behavior are correlates. Journal of Research in Science Teaching, 27(2), 97–113. https://doi.org/10.1002/tea.3660270203
  34. ŠPÚ (2014). Inovovaný Štátny vzdelávací program. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/
  35. Straková, J., Simonová, J., & Friedlaenderová, H. (2019). Postoje odborné a laické veřejnosti k inkluzivnímu vzdělávání v kontextu obecných postojů k vnější diferenciaci. Studia paedagogica, 24(1), 79-106. https://doi.org/10.5817/SP2019-1-4
  36. Tomčíková, I. (2020). Implementation of Inquiry-Based Education in Geography Teaching – Findings about Teachers´ Attitudes. Review of international geographical education, 10(4), 533-548. https://doi.org/10.33403/rigeo.791713
  37. Wilson, C. D., Taylor, J. A., Kowalski, S. M., & Carlson, J. (2010). The Relative Effects and Equity of Inquiry-Based and Commonplace Science Teaching on Students ‘Knowledge, Reasoning, and Argumentation. Journal of Research in Science Teaching, 47(3), 276–301. https://doi.org/10.1002/tea.20329

Licence

Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte původ 4.0 Mezinárodní.