Možnosti použitia pojmových máp pri odhaľovaní nesprávneho chápania chemických pojmov na strednej škole
V našom príspevku sa venujeme problematike miskoncepcií vo vyučovaní chémie, možnostiam ich odhaľovania a odstraňovania. Jednou z možností diagnostiky miskoncepcií je použitie pojmového mapovania. Prostredníctvom tejto techniky sa študenti učia vizualizovať skupinu pojmov a ich vzájomné vzťahy. Pri tvorbe pojmových máp sa od študentov vyžaduje hľadať prepojenia medzi novými a vopred sprostredkovanými informáciami, selektovať dôležité body vzťahujúce sa na dané informácie a tie následne graficky usporiadať, čo od žiakov vyžaduje myslieť kriticky. To značí, že pri tvorbe pojmových máp u žiakov dochádza k rozvoju kritického myslenia. Hlavným cieľom nášho výskumu bolo zistiť, či a ako sa zmení štruktúra vedomostí študentov z vybraného tematického celku z organickej chémie po sprístupnení učiva. Použitá výskumná metóda bolo pojmové mapovanie. Sledovali sme ako sa mení množstvo správnych, ale aj nesprávnych prepojení, ktoré naznačujú nedostatočné vedomosti, prípadne miskoncepcie žiakov. Výskumu sa zúčastnili 16-roční žiaci. Výsledky naznačujú, že štruktúra vedomostí sa upravila, napriek tomu niektoré nesprávne prepojenia zostali zachované, čo naznačuje pretrvávanie miskoncepcií. Využitie pojmového mapovania sa ukázalo ako užitočná metóda na odhaľovanie chybného žiackeho chápania chemických pojmov.
miskoncepcie, pojmové mapovanie, karboxylové kyseliny, organická chémia, stredná škola
ARONS, A. B., (1990). A Guide to Introductory Physics Teaching. New York: John Wiley and Sons. cit. podľa Committee on Undergraduate Science Education a National Research Council, 1997, National Academy Press
Washington, D.C. 88 p. Dostupné na internete: https://www.nap.edu/read/5287/chapter/1
AWAN, A. S, a kol. (2011). Students’ misconceptions in learning basic concept‘ composition of matter in chemistry. International Journal of Applied Science and Technology, 4(1), 161 - 167.
BADENHORST, E. et al. (2014). Exploring lecturer’s views of first-year health science student’s misconceptions in biomedical domains. Advances in Health Sciences Education., 20(2), 403 – 420. https://doi.org/10.1007/s10459-014-9535-3
CLEMENT, J., BROWN, D. E., ZIETSMAN A. (1989). Not all preconceptions are misconceptions: finding 'anchoring conceptions' for grounding instruction on students' intuitions. Int. J. Sci. Educ. 11, 554 – 565. https://doi.org/0.1080/0950069890110507
FENSHAM, P. J. (1972). Prior knowledge-a source of negative factors for subsequent learning. Research in science education. 2(1), 50 – 57. https://doi.org/10.1007/BF02558539
GUREL, D. K., ERYILMAZ, A., McDERMOTT, L. C. (2015). A Review and Comparison of Diagnostic Instruments to Identify Students' Misconceptions in Science. Eurasia Journal of Mathematics, Science & Technology Education. 11(5), 989 – 1008.
JITLAKOAT, Y. (2005). The Effectiveness of Using Concept Mapping to Improve Primary Medical Care Nursing Competencies among Fourth Year Assumption University Nursing Students [online]. AU Journal of Technology. 2(9), 111-120 [cit. 2017-04-20] Dostupné na internete: http://www.journal.au.edu/au_techno/2005/oct05/vol9num2_article08.pdf
KILIÇ, M., ÇAKMAK, M. (2013). Concept maps as a tool for meaningful learning and teaching in chemistry education. International Journal on New Trends in Education and Their Implications. 4(4), 152 - 164.
LEHMAN, J. D., CARTER, C. O. KAHLE, J. B. (1985). Concept mapping, vee mapping, and achievement: results of a field study with black high school students. J. Res. Science Teaching. 22, 663 - 673. https://doi.org/10.1002/tea.3660220706
MAZUR, E. (1996). Conceptests. Englewood Cliffs, N.J.: Prentice-Hall.
MINSTRELL, J. (1989). Teaching science for understanding. Toward the Thinking Curriculum: Current Cognitive Research, Association for Supervision and Curriculum Development. cit. podľa Committee on Undergraduate Science Education a National Research Council, 1997, National Academy Press
Washington, D.C. 88 p. Dostupné na internete: https://www.nap.edu/read/5287/chapter/1
OKEBUKOLA, P. A., JEGEDE, O. J. (1988). Cognitive preference and learning mode as determinants of meaningful learning through concept mapping. Sci. Educ. 74, 489 - 500. https://doi.org/10.1002/sce.3730720408
PROKŠA, M. a kol. (2008). Metodológia pedagogického výskumu a jeho aplikácia v didaktikách prírodných vied. (1. vyd.). Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave.
PROKŠA, M. (1998). Pojmové mapy v príprave budúcich učiteľov chémie. In.: Nové trendy vzdělávání učitelů přírodovědných oborů. Praha: Karolinum, 177 – 181.
REGIS, A., ALBERTAZZI, P. G., ROLETTO, E. (1996). Concept Maps in Chemistry Education. Journal of Chemical Education. 11 (73), 1084 – 1088 https://doi.org/10.1021/ed073p1084
SNEAD, D., SNEAD, W. L. (2004). Concept Mapping and Science Achievement of Middle Grade Students. Journal of Research in Childhood Education, 18 (4), 306 - 320. https://doi.org/10.1080/02568540409595043
STANČÍKOVÁ, D. (2015). Myšlienková mapa ako výsledok činnosti žiakov na hodinách ekonomiky a práva [online]. Metodicko-pedagogické centrum [cit. 2017-04-23]. Dostupné na internete: http://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/13_ops_stancikova_dagmar_-_myslienkova_mapa_ako_vysledok_cinnosti_ziakov_na_hodinach_ekonomiky_a_prava.pdf .
TABER, K. S. (2009). Challenging Misconceptions in the Chemistry Classroom: Resources to Support Teachers. Educació Química EduQ. 1(4), 13-20.
TSENG, K-H., a kol. (2012). How Concept-mapping Perception Navigates Student Knowledge Transfer Performance. Journal of Educational Technology & Society. 1(15), 102-115.
ZEILIK, M. (2007). Concept Mapping [online]. In. Center for Teaching and Learning: CLASSROOM ASSESSMENT TOOLS. Oregon State University. 33 p. [cit. 2017-02-22] Dostupné na internete: http://vvin.oregonstate.edu/admin/aa/apaa/sites/default/files/Assessment/ClassroomAssessmentTools.pdf