článek Chorvátske pamiatky UNESCO v kontexte obsahových štandardov primárneho
vzdelávania a nižšieho stredného vzdelávania v Chorvátsku a na
Slovensku
Daniel Dubovski
informace
rok: 2018
číslo: 4
plný text: PDF
datum elektronické publikace: 31. 12. 2018
DOI: 10.14712/25337556.2018.4.4
ISSN (elektronická verze): 2533-7556
Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte původ 4.0 Mezinárodní License.
abstrakt
Kultúrne pamiatky sú jedným z najdôležitejších zdrojov poznania všetkých generácií a považujú sa za nemenné hodnoty minulosti. Predstavujú jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice a je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva. Každodenné globalizačné trendy predstavujú veľké nebezpečenstvo straty osobitosti jednotlivých regiónov. Preto je potrebné pamiatky chrániť, ale aj zachovávať v dobrom stave a starať sa o ne mimo ohrozenia. V záujme zachovania dedičstva je nevyhnutné preniesť dôležitosť prírodného a spoločenského dedičstva na mladú generáciu ako prioritu kvality života súčasných a budúcich generácií. Cieľom príspevku je poskytnúť komplexný obraz a prebudiť záujem čitateľa o túto problematiku a samozrejme povzbudiť učiteľov geografie, aby v tomto duchu rozvíjali svojich žiakov. Hoci vzdelávací systém umožňuje pracovať na rozvoji jednotlivcov, ktorí poznajú, rešpektujú a zachovávajú svoje prírodné a kultúrne dedičstvo, ale je otázka, ako to učiteľ realizuje. Prvá časť príspevku stručne charakterizuje jednotlivé pamiatky UNESCO v Chorvátsku. V druhej časti príspevku je spracovaná analýza chorvátskych pamiatok UNESCO v kontexte obsahového štandardu na základných školách v Chorvátsku a na Slovensku.
klíčová slova
pamiatky UNESCO, Chorvátsko, Slovensko, základná škola
plný text (PDF )
Reference
Carter, N. (2004). Strategije zaštite okoliša. Záhreb: Barbat.
Curić, B., Curić, G. (2013). Geografija Hrvatske. Záhreb: Naklada Ljevak.
Čavić, A. (2017). Starogradsko polje kao kultivirani poljoprivredni krajolik kroz povijest. Prilozi povijesti otoka Hvara, 1(1), s. 29-42.
Ćorić, S., Bakarić Palička, S. (2017). Eureka!4. Záhreb: Školska knjiga.
Fertaľová, A. (2015). Nehmotné kultúrne dedičstvo - ochrana kultúrnej rozmanitosti. Ochrana kultúrnych hodnôt prostriedkami medzinárodného a regionálneho práva, 10 - 15. Košice: Ústav európskeho práva : Právnická fakulta UPJŠ.
Chorvátsky štatistický úrad. (13. 2 2018). [Cit. 2018-03-01]. Dostupné na Internete: Ministarstvo turizma: http://www.mint.hr/UserDocsImages/AA_2018_c-dokumenti/180213_DZS_2017.pdf
Inovovaný štátny vzdelávací program. (2015). Inovovaný štátny vzdelávací program. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné: http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/geografia_nsv_2014.pdf
Majnarić, M. (2005). Plitvička jezera. Záhreb : Tetraktis.
Maňák, J. (1997). Alternativní metody a postupy. Brno: Masarykova univerzita.
Marković, P. (2010). Katedrala Sv. Jakova u Šibeniku. Záhreb: Naklada Ljevak.
Milohanić, T. (2010). Eufrazijeva bazilika. Záhreb: Turistička naklada.
Radić, D. (1998). Gradska jezgra Trogira - svjetska baština UNESCO-a. Informatica museologica, 29(1), s. 114-117.
Ružek, I., Ružeková, M., Likavský, P, Bizubová, M. (2012). Geografia pre 5. ročník ZŠ. Harmanec: VKÚ PREDAJ s.r.o.
Ružek, I., Likavský, P. (2011). Geografia pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť.
Štátný vzdelávací program pre základné školy. (2006). Záhreb : Ministarstvo znanosti, obrazovanja i športa. Dostupné: http://www.azoo.hr/images/AZOO/Ravnatelji/RM/Nastavni_plan_i_program_za_osnovnu_skolu_-_MZOS_2006_.pdf
Tomasović, M. (2009). Stećci i ploče:nadgrobni spomenici srednjeg vijeka na Makarsko-neretvanskom području. Hrvatska revija : dvojmjesečnik Matice hrvtaske, 9(1), s. 64-69.
Vukoja, M. (2015). Hrvatska kulturna baština. Matka : časopis za mlade matematičare, 23(92), s. 239-245.
Žabenský, M. (2011). Legislatívna podpora ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na Slovensku a jeho kategorizácia. (s. 1-23). Trenčin: TUAD.