Biologie. Chemie. Zeměpis Odborný časopis pro učitele a didaktiky přírodních věd

Chorvátske pamiatky UNESCO v kontexte obsahových štandardov primárneho vzdelávania a nižšieho stredného vzdelávania v Chorvátsku a na Slovensku

Daniel Dubovski

Ročník 27 (2018), číslo 4 s. 30–38 vyšlo online 31. 12. 2018 slovenština

DOI https://doi.org/10.14712/25337556.2018.4.4

Stáhnout PDF (982 kB) Otevřít v prohlížeči
Náhled PDF

Abstrakt

Kultúrne pamiatky sú jedným z najdôležitejších zdrojov poznania všetkých generácií a považujú sa za nemenné hodnoty minulosti. Predstavujú jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice a je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva. Každodenné globalizačné trendy predstavujú veľké nebezpečenstvo straty osobitosti jednotlivých regiónov. Preto je potrebné pamiatky chrániť, ale aj zachovávať v dobrom stave a starať sa o ne mimo ohrozenia. V záujme zachovania dedičstva je nevyhnutné preniesť dôležitosť prírodného a spoločenského dedičstva na mladú generáciu ako prioritu kvality života súčasných a budúcich generácií. Cieľom príspevku je poskytnúť komplexný obraz a prebudiť záujem čitateľa o túto problematiku a samozrejme povzbudiť učiteľov geografie, aby v tomto duchu rozvíjali svojich žiakov. Hoci vzdelávací systém umožňuje pracovať na rozvoji jednotlivcov, ktorí poznajú, rešpektujú a zachovávajú svoje prírodné a kultúrne dedičstvo, ale je otázka, ako to učiteľ realizuje. Prvá časť príspevku stručne charakterizuje jednotlivé pamiatky UNESCO v Chorvátsku. V druhej časti príspevku je spracovaná analýza chorvátskych pamiatok UNESCO v kontexte obsahového štandardu na základných školách v Chorvátsku a na Slovensku.

Klíčová slova

pamiatky UNESCO · Chorvátsko · Slovensko · základná škola

Jak citovat

Dubovski, D. (2018). Chorvátske pamiatky UNESCO v kontexte obsahových štandardov primárneho vzdelávania a nižšieho stredného vzdelávania v Chorvátsku a na Slovensku. Biologie-Chemie-Zeměpis, 27(4), 30–38. https://doi.org/10.14712/25337556.2018.4.4

Literatura (18)

  1. Carter, N. (2004). Strategije zaštite okoliša. Záhreb: Barbat.
  2. Curić, B., Curić, G. (2013). Geografija Hrvatske. Záhreb: Naklada Ljevak.
  3. Čavić, A. (2017). Starogradsko polje kao kultivirani poljoprivredni krajolik kroz povijest. Prilozi povijesti otoka Hvara, 1(1), s. 29-42.
  4. Ćorić, S., Bakarić Palička, S. (2017). Eureka!4. Záhreb: Školska knjiga.
  5. Fertaľová, A. (2015). Nehmotné kultúrne dedičstvo – ochrana kultúrnej rozmanitosti. Ochrana kultúrnych hodnôt prostriedkami medzinárodného a regionálneho práva, 10 – 15. Košice: Ústav európskeho práva : Právnická fakulta UPJŠ.
  6. Chorvátsky štatistický úrad. (13. 2 2018). [Cit. 2018-03-01]. Dostupné na Internete: Ministarstvo turizma: http://www.mint.hr/UserDocsImages/AA_2018_c-dokumenti/180213_DZS_2017.pdf
  7. Inovovaný štátny vzdelávací program. (2015). Inovovaný štátny vzdelávací program. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. Dostupné: http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/geografia_nsv_2014.pdf
  8. Majnarić, M. (2005). Plitvička jezera. Záhreb : Tetraktis.
  9. Maňák, J. (1997). Alternativní metody a postupy. Brno: Masarykova univerzita.
  10. Marković, P. (2010). Katedrala Sv. Jakova u Šibeniku. Záhreb: Naklada Ljevak.
  11. Milohanić, T. (2010). Eufrazijeva bazilika. Záhreb: Turistička naklada.
  12. Radić, D. (1998). Gradska jezgra Trogira – svjetska baština UNESCO-a. Informatica museologica, 29(1), s. 114-117.
  13. Ružek, I., Ružeková, M., Likavský, P, Bizubová, M. (2012). Geografia pre 5. ročník ZŠ. Harmanec: VKÚ PREDAJ s.r.o.
  14. Ružek, I., Likavský, P. (2011). Geografia pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. Harmanec: VKÚ, akciová spoločnosť.
  15. Štátný vzdelávací program pre základné školy. (2006). Záhreb : Ministarstvo znanosti, obrazovanja i športa. Dostupné: http://www.azoo.hr/images/AZOO/Ravnatelji/RM/Nastavni_plan_i_program_za_osnovnu_skolu_-_MZOS_2006_.pdf
  16. Tomasović, M. (2009). Stećci i ploče:nadgrobni spomenici srednjeg vijeka na Makarsko-neretvanskom području. Hrvatska revija : dvojmjesečnik Matice hrvtaske, 9(1), s. 64-69.
  17. Vukoja, M. (2015). Hrvatska kulturna baština. Matka : časopis za mlade matematičare, 23(92), s. 239-245.
  18. Žabenský, M. (2011). Legislatívna podpora ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva na Slovensku a jeho kategorizácia. (s. 1-23). Trenčin: TUAD.

Licence

Toto dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte původ 4.0 Mezinárodní.